Sociologický výskum

Umeleckej komunite chýba bilingválny online časopis. Pocit periférnosti

Zuzana Révészová

Kto som a čo hovorím 

Periféria, ktorá má potenciál. Tak vnímajú atmosféru bratislavského umeleckého prostredia respondenti miniprieskumu, ktorý sme uskutočnili v rámci príprav výstavy Malý/veľký svet v priestore tranzit.sk. Cieľom prieskumu bolo kvantitatívnou formou určiť povahu bratislavskej umeleckej komunity, jej rozloženie, preferencie a názory – a stať sa súčasťou výstavy vo forme infografiky. Niektoré dôvody pochmúrnejších nálad o periférnosti umeleckej scény by mohli vyplývať z ďalších ukazovateľov, ktoré sme zistili vďaka výskumu. Naši respondenti si uvedomujú nedostatky v inštitucionálnom zázemí umeleckého prostredia, a to najmä absenciu kvalitného online bilingválneho kultúrneho časopisu (v slovenskom a anglickom jazyku), prípadne inštitútu na podporu interdisciplinárnych štúdií. Prostredie okolia tranzit.sk, z ktorého pochádzala väčšina respondentov, totiž preferuje práve tendencie umenia založeného na výskume. Cieľom tohto umenia je diváka obohatiť o poznanie, prípadne sa zasadiť za spoločenskú zmenu. 

Krátko o metódach 

Prieskum sme realizovali pomocou online dotazníkového portálu a inzerovali na facebookových stránkach tranzit.sk. Zároveň sme cielene emailom oslovili niekoľko umelcov a sympatizantov tranzit.sk. Je dôležité mať na zreteli, že odpovede  necharakterizujú celú umeleckú obec v Bratislave, ale jej vybranú skupinu, pohybujúcu sa okolo inštitúcie, akou je tranzit.sk. Získali sme 74 odpovedí. Vzhľadom na veľmi malú vzorku nie je možné zovšeobecniť štatistické informácie. Zároveň však veríme, že majú istú výpovednú hodnotu. Ak si aspoň 30 ľudí (menej ako 50 % našej vzorky) v prostredí Bratislavy niečo myslí (a ešte k tomu               v špecifickom umeleckom svete), je to podľa nášho názoru relevantná výpoveď. Väčšinu respondentov     v tomto prieskume tvorili ženy (60 %), v umeleckom poli sa identifikovali v roli umelkýň alebo umelcov (takmer 50 %) bývajúcich Bratislave (60 %). 

Ja a moje okolie 

V snahe zistiť profil priateľských kruhov a sociálnych skupín našich respondentov sme sa pýtali na vekové a rodové rozloženie ich kamarátov, ako aj na materinský jazyk a geografický pôvod. V tomto prieskume nás zaujala najmä homogenita alebo heterogenita v niektorom zo skúmaných aspektov.U väčšiny respondentov prevažovala v ich okolí skupina kamarátov vo vekovom rozmedzí 20 až 30 rokov. V tejto skupine sa najčastejšie nachádzali aj sami respondenti (vekový priemer 31 rokov, medián 32). Známi či priatelia iných vekových skupín však neboli výrazne menej prítomní. Preto by sa dalo zhrnúť, že                    v bratislavskom prostredí určite môže existovať istá forma medzigeneračnej výmeny. Viac ako polovica respondentov vyjadrila, že minimálne tretina ich kamarátov alebo známych sú umelci, i keď len menšia časť z toho patrí do sféry vizuálneho umenia. Takmer 84 % odpovedajúcich vo svojom živote na umeleckom projekte spolupracovalo so svojím kamarátom alebo kamarátkou, čo znamená, že umelci do svojich projektov často zapojili aj kamarátov z neumeleckého povolania. Zároveň to však poukazuje aj na veľmi intenzívne zapojenie silných väzieb do umeleckej tvorby. Z hľadiska rodového rozptýlenia drvivá väčšina respondentov uviedla veľmi veľkú heterogenitu, na druhej strane sa však ukazuje homogénne zloženie z hľadiska geografického pôvodu. Zdá sa, že takmer všetci opýtaní majú kamarátov takmer výhradne slovenského geografického pôvodu, ale aj kamarátov toho istého materinského jazyka, zároveň sú však ich kamaráti pôvodom z rôznych miest a obcí Slovenska. Bratislavská umelecká komunita teda môže byť dosť uzavretá v slovenskom jazykovom prostredí. Aj keď sa v ďalších častiach textu ukáže pravidelný kontakt so zahraničím, blízke vzťahy ukazujú aj pomerne veľkú uzavretosť voči cudzincom. 

Kam chodím, koho/ čo sledujem? 

Asi nebude prekvapivé, keď túto (pomerne mladú) skupinu respondentov uvidíte prevažne stretávať svojich kamarátov a známych v priestoroch kaviarní alebo barov. Pri otázke, kde sa respondenti najradšej stretávajú s priateľmi, popularitou v odpovediach predbehli aj ateliéry umelcov a galérie počas vernisáží. Možno je prekvapujúci fakt, že namiesto súčasných nových trendy kaviarní „tretej berlínskej generácie“ budú preferovať priestory bistra Vanessa alebo Drevenú dedinu. Akýmsi centrom tejto skupiny sa pravdepodobne stali priestory A4 s najväčším počtom fanúšikov. Populárnym je aj priestor kaviarne Berlinka v Slovenskej národnej galérii. Práve SNG je najnavštevovanejšou inštitúciou pre respondentov, ktorí sa chcú informovať o aktuálnom dianí. Sekundujú jej približne rovnako populárne Dom umenia/Kunsthalle Bratislava a priestor tranzit.sk.Na druhej strane respondenti ukazujú veľmi veľkú rôznorodosť pri otázkach, aké osobnosti bratislavského, slovenského alebo svetového umeleckého, alebo neumeleckého verejného života obdivujú, alebo sú nimi inšpirovaní. Len málo mien sa opakovalo – napríklad meno Alexandry Kusej, čo pravdepodobne súvisí s vysokou návštevnosťouSlovenskej národnej galérie ako miesta pre informovanie sa. Ďalšou spomínanou osobnosťou bola Ilona Németh, ktorá pôsobí ako pedagogička Vysokej školy výtvarných umení. Aj keď to s istotou nemôžeme určiť, inšpiráciou mohla byť práve pre tú časť respondentov, ktorí boli jej študentmi. Podobná rôznorodosť sa ukázala aj pri otázke týkajúcej sa umeleckých zoskupení, ktorých sa cítia byť súčasťou. Jednou z týchto skupín sa zdá byť práve VŠVU. Škola je prirodzenou inštitúciou, okolo ktorej sa zoskupujú umelecké skupiny z jedného ateliéru alebo ročníka. Ďalšou pomerne často spomínanou skupinou bola KU.BA, združenie Kultúrna Bratislava, čo pravdepodobne súvisí s popularitou priestorov a aktivít A4. Neukázala sa však nejaká jednoznačná podpora určitej skupiny. Vymenovaných bolo viac umeleckých zoskupení, ktoré tvorili umelci s malým počtom členov.Ako sa zdá, výrazný prvkom spájajúcim umeleckú komunitu v Bratislave je vzťah k okolitým umeleckým sféram. Najviac respondentov cestuje pravidelne do Viedne, Prahy a Brna za inšpiráciou, tamojšie scény aj sledujú z diaľky. V týchto mestách respondenti navštevujú množstvo inštitúcii (MU-MOK, MQ, Galerie Rudolfinum, DOX, Tranzitdisplay, Dům umění města Brna, Forum pro architekturu a média – Praha v Brně). Prekvapujúco Budapešť napriek geografickej blízkosti nie je pre umeleckú obec až taká zaujímavá. Ďalšími miestami sú Berlín, Benátky (počas bienále), Londýn a Paríž. Niekoľkí dokonca uviedli Tbilisi alebo gruzínsku umeleckú scénu. Inšpiratívne osobnosti európskeho a svetového diania sa opäť veľmi rôznili, jediným dvakrát opakujúcim sa menom bola Marina Abramović.

Veľmi zaujímavá zhoda sa objavila pri otázke o mediálnych zdrojoch, ktoré sme rovnako ako predošlé kategórie v tejto stati zisťovali otvorenými otázkami. Zo zahraničných médií (otázka zahŕňala online a tlačené noviny, rádio a televíziu pre všeobecné informácie) je najviac sledovaným zdrojom The Guardian, ďalej nasleduje BBC a Česká televize. Orientácia na britský informačný zdroj pri zahraničných správach bola nahradená najmä českými médiami pri otázke o zahraničných médiách, ktoré informujú                       o umeleckom dianí. Najčastejším zdrojom je artalk.cz, nasledovaný newyorským e-fluxom, českými magazínmi A2/Alarm a artyčok.tv. Najčastejšími slovenskými umeleckými médiami boli FlashArt, nasledovaný Advojkou/ Alarmom, magazínom Profil, ale aj artalk.cz a kultúrne redakcie Denníka N, denníka SME, Rádia FM. FlashArt sám o sebe nemá čisto slovenskú edíciu, z hľadiska mediálneho pokrytia umeleckej sféry preto dochádza k existencii zdieľaného československého pokrytia. FlashArt, ako aj slovenský Profil sú tlačenými médiami a naši respondenti v otázke „Aký typ umeleckého/komunitného priestoru vám v Bratislave najviac chýba?“ až v 45 % odpovedí uviedli, že je to práve online súčasný umelecký magazín v slovenčine a angličtine. Z hľadiska všeobecných správ respondenti sledujú Denník N a denník SME, nasledované verejnoprávnymi médiami. 

Ja a umenie 

Z ostatných typov umeleckých/komunitných priestorov, ktoré respondenti vyhodnotili ako chýbajúce          v Bratislave, bolo najvýraznejšie centrum interdisciplinárnych štúdií (takmer 40 %) a centrum pre súčasné umenie (36,5 %). S tým pravdepodobne súvisí aj typ umenia, ktorý respondenti preferujú. Pri otázke, či uprednostňujú umenie založené na objekte, umenie založené na procese alebo oboje, viac ako 40 % určilo oboje a takmer 38 % sa stotožnilo s umením založeným na procese. Len niečo cez 4 % určilo preferenciu umenia založeného na objekte. Zisťovali sme aj, čo je podľa respondentov funkciou umenia. Umenie je vnímané ako prostriedok na produkciu vedomostí (takmer 60 % respondentov). Polovica respondentov si myslí, že umenie je aj nástrojom spoločenskej zmeny. Tretí najvýraznejší bod bol nástroj emancipácie ľudí (vyše 43 %). Za prostriedok estetického zážitku považuje umenie niečo cez 40 %. Toto hodnotenie zodpovedá predchádzajúcim predpokladom a tiež špecifickej skupine vytvorenej publikom tranzit. sk, keďže ide o priestor súčasného umenia, v ktorom sa podporuje umenie založené na výskume, do veľkej miery presahujúce do niektorých iných odborov a aj do spoločenského diania.
V podobnom duchu sa nieslo hodnotenie kvality výstavy. Najdôležitejšími atribútmi pre kvalitnú výstavu sa zdali byť kurátorská koherencia (70 % súhlas), výskumný prínos (61 %) a vzťah medzi priestorom a vystaveným umením (57 %). Veľmi malý dôraz kladú respondenti na fakt, či je výstava „cool“ (4 %). Pre menej ako 50 % odpovedajúcich je dôležitá estetická kvalita. Čo sa týka foriem podujatí, ktoré respondenti najviac preferujú, ide najmä o akcie, na ktorých umelci prezentujú svoju prácu (77 %). Na druhom mieste sa umiestnili kurátorské prezentácie, rozdiel v popularite medzi prvým a druhým miestom bol však takmer 30 %. Hneď po kurátorských prezentáciách nasledovali prezentácie z teórie umenia, globálnych problémov, ale aj filozofie.Pýtali sme sa aj na oblasti, s ktorými respondenti už vo svojej činnosti spolupracovali, ale aj na tie, ku ktorým by sa chceli priblížiť. Respondenti najčastejšie už spolupracovali       s filmom (vyše 50 %), architektúrou (45 %)a literatúrou (41 %). Pri otázke, s ktorou oblasťou by                     v budúcnosti chceli spolupracovať, bola prekvapivo najpopulárnejšou psychológia (37 %), po nej nasledovala antropológia (33 %) a exaktné vedy (27 %). Na týchto výsledkoch je vidieť otvorenosť                 k interdisciplinárnym spoluprácam, ktorá je dosť charakteristická napríklad pre činnosť tranzit.sk. 

Ja v Bratislave, Bratislava vo mne 

Pri hodnotení nálad bratislavskej umeleckej komunity sme chceli kvantitatívnou formou výskumu čo najpresnejšie vykresliť situáciu. Metóda, ktorú sme zvolili (sémantický diferenciál), ponúka umiestnenie kolektívnych nálad na škálach pojmových opozít. V odpovediach na otázku, aká je atmosféra bratislavskej umeleckej komunity, preto respondenti mohli voliť medzi dvojicami: plná potenciálu – bez potenciálu, provinčná – centrálna, apatická – dynamická, konfliktná – mierumilovná, šedá – farebná, otvorená – uzavretá, ambiciózna – skromná, živá – mŕtva, mladá – stará. Väčšina týchto kategórií bola hodnotená stredovými hodnotami. Výnimku tvorila kategória „provinčná“, ku ktorej boli respondenti omnoho bližšie, než ku kategórii „centrálna“. Ďalším výkyvom bola kategória „uzavretá“ (na rozdiel od „otvorenej“). Nasledovali mierne výkyvy v prospech kategórie „plná potenciálu“, „apatická“ a „mladá“.
Rovnakú metódu sme použili na hodnotenie predstáv o ideálnej komunite. Použili sme dvojice: zodpovedná – nezodpovedná, viditeľná – neviditeľná, politická – apolitická, porušujúca normy – nasledujúca normy, šetrná – konzumná, filantropická – orientovaná na zisk, hlučná – tichá, otvorená – uzavretá, zdieľajúca – individualistická. Už od prvého pohľadu nám bolo jasné, že tu nastal oveľa väčší posun smerom k pozitívnejším hodnotám ako v prvom prípade. Neutrálne hodnoty zastávala dvojica politická – apolitická, na druhej strane sa však respondenti výrazne priklonili ku kategórii „zodpovedná“. Výrazný posun bolo vidieť aj pri kategórii „šetrná“ a „otvorená“ (čo len zdôrazňuje kontrast s vnímaním reality oproti ideálu). Mierny posun sme videli aj pri kategóriách „narušujúca normy“, „filantropická“, „zdieľajúca“ a „viditeľná“. K negatívnym kategóriám sme nezaznamenali žiaden posun.   

Záver. Inštitucionálna podpora v budúcom raste 

Ak by sme chceli zhrnúť tušené túžby respondentov, šlo by najmä o zvýšenú inštitucionálnu podporu vo forme spomínaného online bilingválneho časopisu, viac medzinárodnej spolupráce a interdisciplinárnych presahov. Ťažko však určíme, či sa uskutočnením týchto opatrení pocit periférnosti zmierni. Na druhej strane však môžeme vidieť výhody potenciálu, ktorý si respondenti uvedomujú, schopnosť sledovať zahraničné dianie a so zahraničnými scénami aj komunikovať. Provokatívnou otázkou na záver by mohlo byť, prečo respondenti cítia uzavretosť a túžia po väčšej otvorenosti. Určite je to dobrý námet na bližšie skúmanie.

BIO:

Zuzana Révészová vyštudovala sociológiu a právo na Masarykovej univerzite. V súčasnosti spolupracuje s tranzit.sk a ďalšími kultúrnymi a sociálnymi iniciatívami na Slovensku a v Českej republike.