Malý/veľký svet

 Projekt o zvedavosti, priateľstve, prepojenosti a ďalšom

Judit Angel

Podľa teórie sietí sa nič nedeje samo osebe.(1) Spoločnosť – a to platí aj pre svet umenia – tvoria malé skupiny ľudí, okruhy blízkych priateľov, kde každý pozná každého. Niekoľko vonkajších kontaktov tieto skupiny prepája a zaručuje, že nie sú izolované. Sú to takzvané „slabé väzby“, t. j. vzťahy s ľuďmi, ktorí sa pohybujú inde než my, informácie získavajú z iných zdrojov a prepájajú skupinu s vonkajším svetom.(2) Život v komunite je typicky založený na silných väzbách: ľudia zastávajú podobné normy, hodnoty a záujmy, a na oplátku získavajú pocit stability a príslušnosti. Nízka prepojenosť s vonkajškom zasa predstavuje riziko izolácie a nedostatku nových informácií. Slabé väzby neprepájajú len jednotlivcov, ale aj odlišné a vzdialené svety, a sú zásadné pre súdržnosť sociálnej siete. Navyše sa zdá, že práve vďaka nim naozaj žijeme v malom svete, kde je vzdialenosť medzi dvoma uzlami siete pomerne úzka; ľudí, ktorí sa nepoznajú, môže spájať krátka reťaz známostí. I keď tieto krátke prepojenia naozaj existujú, ostávajú prakticky neviditeľné, pokiaľ ich pri nejakej príležitosti neobjavíme. Podobne je to so slabými väzbami, ktorými disponujeme všetci, ale závisí len na nás, ako ich oživujeme a kultivujeme. Na druhej strane, keďže nie všetky slabé väzby slúžia ako mosty k iným prostrediam/svetom, komunita vyžaduje špecifické spôsoby a kontexty, v ktorých by ľudia mohli také kontakty rozvíjať.(3)

Myšlienka projektu, ktorý sa venuje skupinovej dynamike bratislavskej umeleckej scény, vychádza z mojej vlastnej skúsenosti zoznamovania sa s ňou. V rámci predbežného výskumu som viedla rozhovor s približne päťdesiatimi umelcami, kurátormi a ďalšími kultúrnymi aktérmi, aby som si spravila predstavu o ich názoroch, starostiach a túžbach. Keď som sa ich pýtala, čo im na miestnej umeleckej scéne chýba alebo čo by radi zmenili, ako negatívny aspekt často spomínali uzavretosť do malých, do seba zahľadených skupín. I keď je na umeleckých scénach fragmentácia do malých skupín bežná, tento obraz mi utkvel v pamäti. Povzbudil ma k ďalšiemu prieskumu a k tomu, aby som vytvorila proaktívny formát, ktorý by nielen zúročil silné väzby medzi členmi, ale aj sprostredkoval vznik nových prepojení.

Vychádzajúc z týchto predpokladov bol projekt Malý/veľký svet koncipovaný s cieľom ponúknuť platformu pre komunikáciu a spoluprácu na bratislavskej umeleckej scéne. V jeho rámci ľudia môžu tvorivo využiť už existujúce vzťahy, ako napríklad tie priateľské, alebo sa otvoriť novým väzbám a perspektívam. I keď je projekt tesne zviazaný s umeleckou scénou, dáva prednosť medziodborovým prepojeniam a príležitostiam k novým kontaktom za hranicami sveta umenia. Pre potreby projektu slúži Bratislava ako vybraný rámec či výsek; nejde o stotožnenie so slovenskou umeleckou scénou ako s celkom. Jedna časť hlavného projektu spočíva vo výstave a akciách konajúcich sa v tranzit.sk. Projekty ďalších umelcov bude možné nájsť v Café Berlinka, v Galérii HIT, na Vysokej škole výtvarných umení, v Kine Mladosť, na Bajkalskej ulici, na Karpatskej ulici a v jej okolí, na Fajnorovom nábreží a v Areáli zdravia Zlaté piesky.

Proces výskumu a spolupráca s umelcami hrali v projekte dôležitú rolu. Spolu so sociologičkou Zuzanou Révészovou sme zostavili online dotazník, ktorý mapoval charakter bratislavskej umeleckej scény s dôrazom na styky a spoluprácu, vzťahy s kultúrnym prostredím v zahraničí, miesta stretávania, formy prístupu k informáciám, preferencie v umení a názory na funkciu umenia, inštitucionálne potreby, vnímanie aktuálnej atmosféry, predstavy o ideálnej umeleckej komunite, ale i financovanie umenia.(4) I keď bol počet respondentov zo štatistického hľadiska pomerne malý (74) a ich názory nemožno zovšeobecniť pre celú bratislavskú umeleckú komunitu, majú nemalú informačnú hodnotu. Zároveň s kvantitatívnym výskumom viedla Lucia Gavulová krátke rozhovory s vybranými aktérmi na bratislavskej umeleckej scéne. Žiadala ich, aby scénu charakterizovali, zhodnotili jej kladné i záporné stránky a vyzdvihli niečo, čoby sa rozhodne malo zmeniť.(5) Výsledky týchto dvoch prieskumov sa v mnohých ohľadoch podobajú: je to napríklad prevaha slovenčiny v osobných vzťahoch a v profesionálnej komunikácii, relatívne vzácne medzinárodné kontakty a tým pádom aj pocit okrajovosti a potreba väčšej otvorenosti, spolupráce, konštruktívnej kritiky a viac inštitucionálnej podpory umenia. Na druhej strane je to presvedčenie, že scéna ešte nerozvinula svoj potenciál a povedomie o tom, že sa stále objavujú nové nezávislé iniciatívy, ako aj snahy spolupracovať a zlepšiť podmienky pre rozvoj kultúry. Tieto dva prieskumy vrhajú odlišné svetlo na vznik skupín založených na blízkom priateľstve a/alebo podobných záujmoch. Prostredníctvom online dotazníka sme sa uistili o veľkom význame silných väzieb v spolupráci umelcov a v záujme o interdisciplinaritu. Odpovede respondentov siahajú od názoru, že sa scéna triešti do uzavretých alebo konkurenčných skupín, až po neutrálnejší obraz členenia do mikroscén, ktoré sa prepájajú len vo vzácnych prípadoch. Z rozhovorov sa nedozvedáme len o výhodách, výzvach a rizikách života na malej scéne, ale aj o určujúcom vplyve národného diskurzu na rámec produkcie a vnímania kultúry.

Časť kurátorského konceptu využíva online dotazník ako predlohu infografiky, ktorá pokrýva steny výstavného priestoru tranzit.sk a stanovuje základný rámec pre projekty účastníkov. Infografika, ktorú navrhla grafická dizajnérka Katarína Balážiková, predstavuje ďalšiu vrstvu interpretácie dát kombinujúcej sebareflexiu a hravú iróniu; vizualizuje relatívne určenia „malý“ a „veľký“ ako zameniteľné. Videorozhovor s vedcom zaoberajúcim sa štúdiom sietí Albertom-Lászlóm Barabásim, premietaný na začiatku výstavy, slúži ako úvod: sociálnu sieť popisuje prirovnaním k iným komplexným systémom založeným na sieťach (internet, ekonomika a biologické systémy), zdôrazňuje komunitu, prepájanie a interakciu ako generické vlastnosti sietí, pričom sa vyjadruje k umeniu ako k systému, v ktorom hodnoty vytvára sieť. Barabási hovorí aj o súvislosti medzi fragmentáciou bratislavskej umeleckej scény a pocitom uzavretosti, ku ktorému sa priznala časť respondentov. Otázka podľa neho spočíva v tom, či táto uzavretosť vedie k „tvorbe hodnôt, ktoré by mohla hneď alebo neskôr oceniť širšia komunita“. Inými slovami: či „táto uzavretosť [funguje ako] prekážka toku informácií, uzatváranie sa pred vlastným vývojom, alebo táto uzavretosť umožňuje nerušený rozvoj myšlienok“.(6)

Projekt začal v podobe pracovnej skupiny, ktorú tvorili umelci, kurátori a výskumníci. Tí mohli zároveň prizvať ďalších jednotlivcov či skupiny. Účastníkom sme navrhli, aby pracovali s témami, ako je priateľstvo v praxi a vo forme spoločnej práce, spolupráca s ľuďmi, s ktorými sa dobre nepoznáme alebo ktorí nie sú z oblasti umenia, stretnutie ako náhodný prvok bytia a zdieľanie ako prehodnotenie medziľudských vzťahov v kolektívnom duchu.(7) Namiesto toho, aby účastníci tieto koncepty tematizovali, včlenili ich priamo do štruktúry svojich projektov. Tak napríklad tam, kde je aktívny rozmer priateľstva prítomný v prípade umeleckých dvojíc alebo skupín, dochádza k stretnutiam a vznikajú formáty spolupráce a zdieľania. Výsledné konceptuálno-štrukturálne tkanivo celého projektu je husté a rôzne vrstvené, podobne, ako je to v organicky vyvinutej sieti s niekoľkými uzlovými bodmi.

Na svojej základnej úrovni spočíva celkový projekt v testovaní skupinovej dynamiky účastníkov tým, že sa vytvoria podmienky pre interakciu, napr. v podobe večierka u autora (Peter Barényi), alebo toho, že sa vlastnosť sietí označovaná ako „šesť stupňov odlúčenia“ vezme ako štrukturačný princíp v rámci pátrania po osobných kontaktoch v silne kanonizovanom svete umenia (skupina Marína Abramovič po sebe neupratuje). Na ďalšej úrovni projektu ide o snahu zmapovať prepojenia jednotlivých aktérov na miestnej umeleckej scéne, ich okruhov priateľov a verejnosti (Eliška Mazalanová), prieskum medzi členmi špeciálnej kategórie „profesionálnych“ návštevníkov výstav (Andrea Kalinová) a využitie prostredia dočasnej kaviarne vo výstavnom priestore ako nástroja pozorovania, tzn. platformy komunikácie s návštevníkmi (Daniel Dida).

Metodologické „otváranie sa“ – smerom k medziodborovým kontaktom, životným situáciám, rôznym publikám a kontextom – možno chápať ako spoločný menovateľ viacerých umeleckých projektov. Toto je možné sledovať v komentároch ku svetu umenia založených na metafore športových cvikov – v spolupráci medzi vizuálnymi umelkyňami Mariannou Mlynárčikovou a Nórou Ružičkovou a herečkami Divadla z Pasáže. Dve intervencie do verejného priestoru prebehnú formou nečakaných stretnutí: jedna bude v podobe billboardu poukazovať na súvislosti medzi umením, vedou a filozofickými otázkami (Martin Vongrej), zatiaľ čo druhá vrhne nové svetlo na inak bežnú situáciu, čím zdôrazní jej naliehavé dôsledky (Erik Janeček a Andrej Žabkay). Pracujúc s posunom v pozíciách prevzala skupina APART rolu kurátora a zorganizovala medzinárodnú výstavu a program v Galérii HIT, na Vysokej škole výtvarných umení a v Kine Mladosť, čím rozšírila kontext celkového projektu a dodala ďalšie odkazy k fenomenológii a médiám, kognitívnej vede a víziám budúcnosti. Prax „otvárania sa“ získava v projekte Andrey Kalinovej a Martina Zaičeka otvorene topografický rozmer – spočíva v analýze mestského rekreačného areálu Zlaté piesky, špeciálnej mikrozóny s rôznymi sociálnymi vrstvami a prepojenými naratívmi. Ešte ďalej tento rozmer dovádza Jürgen Rendl, ktorý si pravidelne vytvára „únikové cesty“ z mesta. Stopovanie je pre neho príležitosťou k náhodným stretnutiam, čím si vytvára osobnú formu sociálnej geografie.

Zdieľanie ako forma interakcie a posilňovania sociálnych väzieb charakterizuje projekty zamerané na konkrétne témy, ako napríklad rodičovstvo (Jana Kapelová), multikulturalizmus (Lenka Kuricová a projekt Živej knižnice), alebo na konkrétnu štvrť, napr. priestor vymedzený križovatkami ulíc Šancová, Karpatská a Žilinská, ktoré sú v susedstve tranzit.sk (Dominika Belanská a tím Nomadic Arts Festival). Nech už ide o umeleckú komunitu, rôznych aktérov v susedstve (umelci, kurátori, neziskovky, obyvatelia), alebo o stretávanie ľudí s odlišnými životnými príbehmi, cieľom týchto projektov je vytvárať príležitosť podeliť sa o informácie, skúsenosti a pocity. Možnosť podeliť sa o jedlo a byť tak medzi ľuďmi získava novú významovú vrstvu skúmaním sociálneho postavenia umelcov v projekte Martinky Bobrikovej a Oscara de Carmen. V neposlednej rade je to malá knižnica zostavená podľa návrhov účastníkov projektu ako súčasť výstavy v tranzit.sk, ktorá zastupuje možnosť výmeny poznania. Medzi inými v nej zvláštne miesto zaujíma esej, v ktorej Zuzana Gogová skúma formy materiálnej a nemateriálnej výmeny medzi obyvateľmi a kláštornými komunitami v kontexte srbského vidieka optikou konceptov daru a reciprocity.

Záverom tohoto súpisu motivácií, zámerov, tém a štruktúr projektu Malý/veľký svet sa vráťme k podnadpisu tohoto textu, ktorý medzi témami projektu spomína aj priateľstvo. Ak nie je priateľstvo samo o sebe jednou z tém, z akého dôvodu mu je pripísaná taká prominentná rola? Pravdepodobne na to neexistuje žiadna racionálna odpoveď; azda len viera v kúzlo priateľstva, ktoré je ako forma solidarity a spolupráce schopné zväčšiť „malý svet“ a „veľký svet“ priblížiť.

– – –

(1) K teórii sietí pozri Albert-László Barabási: Linked. The New Science of Networks. New York: Perseus Group Books, 2002 (v českom preklade ako V pavučině sítí. Praha: Paseka, 2005.); Mark Buchanan: Nexus. Small Worlds and the Groundbreaking Theory of Networks. W.W. New York: Norton & Co, 2003.

(2) Mark Granovetter: The Strength of Weak Ties. In American Jour-nal of Sociology, roč. 78, č. 6, máj 1973, s. 1360-1380. Dostupné na internete: https://sociology.stanford.edu/sites/default/files/publica-tions/the_strength_of_weak_ties_and_exch_w-gans.pdf. Zobrazené 12. 5. 2016.

(3) Mark Granovetter: The Strength of Weak Ties. A Network Theo-ry Revisited. In Sociological Theory, roč.1, 1983, s. 201-233. Dostup-né na internete: http://www.soc.ucsb.edu/faculty/friedkin/Syllabi/ Soc148/Granovetter%201983.pdf. Zobrazené 12. 5. 2016.  

(4) Zuzana Révészová: Umeleckej komunite chýba bilingválny online časopis: Pocit periférnosti. In Malý/veľký svet. Bratislava: tranzit.sk, 2016.

(5) Lucia Gavulová: Tam, kde sa každý s každým pozná... In Malý/ veľký svet, Bratislava: tranzit.sk, 2016.

(6) O prepojenosti, videorozhovor Judit Angel s Albertom-Lászlóm Barabásim, vedcom zaoberajúcim sa štúdiom sietí, profesorom Northeastern University a Katedry medicíny na Harvardskej lekárskej škole. Bratislava: tranzit.sk, 2016.

(7) O koncepte priateľstva pozri Céline Condorelli, Too Close to See: Notes on Friendship, a Conversation with Johan Frederic Hartle. In Stine Hebert – Anne Szefer Karlsen (eds.). Self-Organized. Open Editions/Hordaland Art Centre, 2013. O koncepte stretnutia pozri Alain Badiou: ‘People cling onto identities…it is a world opposed to the encounter’, rozhovor viedol Clement Petitjean. Dostupné na internete: http://www.versobooks.com/blogs/1557-alain-badiou-people-cling-onto-identities-it-is-a-worldopposed-to-the-encoun-ter. Zobrazené 12. 5. 2016.